Poradenstvo v oblasti Terapie hrou

Čo je terapia hrou ?

Terapia hrou je pre deti to isté ako poradenstvo pre dospelých. Hra je pre deti prirodzený prostriedok komunikácie presne tak, ako je pre dospelých prirodzeným spôsobom komunikácie rozprávanie. V herni sa hračky používajú ako slová a hra je rečou dieťaťa. Deťom sa v terapii hrou poskytnú špeciálne hračky, ktoré im umožňujú vyjadriť to, čo sa im ťažko vyjadruje slovami.

Terapia hrou je metóda využívaná na pomoc deťom vyjadriť ich pocity. Počas terapie hrou sa vytvára bezpečné, dôverné a starostlivé prostredie, ktoré dovoľuje dieťaťu slobodne hrať sa s minimálnymi obmedzeniami (len v záujme ochrany bezpečnosti dieťaťa alebo terapeuta) (Landreth, Bratton, 2000-1).

Ak deti môžu vyjadriť svoje pocity v spoločnosti vyškoleného terapeuta, ktorý im rozumie, začnú sa cítiť lepšie, pretože uvoľnili svoje pocity. Ako rodič ste pravdepodobne zažili to isté, keď vás niečo trápilo alebo znepokojovalo a povedali ste to niekomu, komu na vás skutočne záležalo a porozumel vám, zrazu ste sa cítili lepšie a ľahšie ste zvládali svoj problém. Niečo podobné je pre deti terapia hrou.

Ako prebieha terapia hrou ?

Počas terapie hrou je prítomné dieťa a terapeut bez prítomnosti rodiča. Odporúča sa minimálne 12 stretnutí. Podľa výskumov práve 12 terapii je dôležitých kedy dieťa vynesie na povrch svoje traumy, no je potrebné mať na zreteli, že každé dieťa je individuálne a možno bude potrebný dlhši čas ako 12 stretnutí. Pred začatím terapie je potrebná vstupná konzultácia najlepšie oboch rodičov bez prítomnosti dieťaťa. Konzultácia s rodičom je vždy po 4 stretnutiach s dieťaťom. Dieťa chodí na terapie pravidelne v ten istý deň, na určený čas a to 1x v týždni po dobu  45 minút. Pred každou terapiou je potrebné zobrať dieťa na WC. Ubezpečte dieťa, že budete na neho čakať v čakárni, kým sa dieťa bude v herni hrať. Počas terapie hrou je každé sedenie s dieťaťom nahrávané kamerou a videozáznam používaný výlučne len pre prácu terapeuta, preto je potrebný písomný súhlas na spracovanie osobných údajov dieťaťa pre potreby vyhotovenia videozáznamov.

Potrebuje moje dieťa terapiu hrou ?

Väčšina detí v určitom období detstva prežije isté ťažkosti (doma, v škole, pri rozvode rodičov, vo vzťahoch s inými deťmi a pod.) alebo sa správajú tak, že to začne znepokojovať ich rodičov alebo učiteľov. Niektoré deti potrebujú v niektorých záležitostiach viac pomoci ako iné deti.

V terapii hrou dieťa využíva svoje prirodzené schopnosti vyvíjať sa správnou cestou a celkovo napredovať vo vývine (Landreth, 1991). Dieťaťu je prostredníctvom terapie hrou venovaný špeciálny čas a pozornosť. V jej priebehu sa naučí osvojovať si stratégie zvládania rozličných životných situácií, s ktorými sa stretáva, ale ktoré nedokáže samé zmeniť. Dieťa sa učí sebakontrole, rešpektovať a akceptovať samého seba, ako aj robiť samostatné rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť. To mu ponúka šancu stať sa človekom, ktorý sa dokáže samostatne vyrovnať s problémami, s ktorými sa v živote stretne a celkovo získať oveľa pozitívnejší pohľad do budúcnosti. Terapeut pomáha deťom učiť sa o svojich pocitoch, obavách, ktoré spôsobujú ich problémy. Rozhodnutie, či zaradiť dieťa do terapie hrou je vždy na rodičovi dieťaťa…..

V čom je terapia hrou iná ako ostatné terapie ?

Terapia hrou je zameraná na detského klienta, dieťa je rešpektované so všetkým s čím prichádza. Je to nedirektívna na dieťa zameraná terapia.

Pre koho je terapia hrou určená ?

Zatiaľ sa za najnižší vek, v ktorom môže byť terapia hrou pre dieťa užitočná

považuje tretí rok. Najvhodnejšia je pre deti vo veku 3 až 12 rokov (VanFleet, 2005).

Táto terapia sa preukázala ako vhodná metóda najmä v prípadoch akými sú (Rye, 2005; Landreth, Bratton, 2000-1):

– problémy prilnutia

– klamanie, záškoláctvo

– zneužívanie, týranie a zanedbávanie dieťaťa

– enuréza, enkompréza

– poruchy príjmu potravy

– poruchy spánku

– poruchy reči

– psychosomatické problémy

– nezrelé správanie

– neprimerané emocionálne odpovede

– mutizmus

– výbuchy zlosti, agresivita

– problémy s nadväzovaním vzťahov

– sebapoškodzovanie, týranie zvierat alebo malých detí

– sexuálne správanie

Tieto problémy môžu byť dôsledkom (Rye, 2005):

– neadekvátneho rodičovstva

– významnej straty blízkeho človeka v dôsledku smrti alebo rozvodu

– ťažkého úrazu alebo vážnej choroby

– fyzickej nedostatočnosti

– vývinového oneskorenia

– prítomnosti ťažko chorého člena rodiny

– zneužívania alebo týrania

– inej vedomej alebo skrytej, neuvedomovanej traumy

Čo povedať dieťaťu po terapii hrou a na čo dávať pozor ?

Vyhýbajte sa otázkam, čo dieťa v herni robilo, či bolo v herni dobré, či poslúchalo a pod. Povedzte len “Ahoj, môžeme ísť domov?” Ak sa dieťa rozhodne o zážitku z herne rozprávať, pozorne ho počúvajte a dovoľte mu viesť konverzáciu. Niekedy si možno zoberie domov obrázok. Namiesto vychvaľovania obrázku skúste jednoducho popísať čo na obrázku vidíte. Napríklad “ použil si veľa rôznych farieb. Vidím modrú a zelenú a veľa hnedej na vrchu obrázku..”alebo “Vidím, že si nakreslil troch ľudí.”

ROZVOJOVÝ PROGRAM PRE DETI